Prvé hodiny v Strasbourgu

Voila, zvládli sme to skoro na jednotku, ak nerátam nešťastný výber sedadiel v autobuse (všetci sedeli po jednom, iba ja s Antoniom pokope, takže po dvanástich hodinách som mala polku tela omrznutú a druhú polku ochrnutú od neustáleho hľadania vhodnej polohy na poskladanie tela) a ukričanú černošku, ktorá prevrátila celý autobus hore nohami, keď do neho ako jediná nastúpila o druhej ráno niekde v temnom Nemecku.






Prvé dojmy z ranného Strasbourgu prekročili moje očakávania: na zástavke sa nám ochotne prihovoril chlapík, či nepotrebujeme pomoc. Či sme vyzerali príliš zúfalí s tou mapou a veľkými kuframi, alebo si chcel iba pokecať o siedmej ráno na prázdnej zástavke L´homme de fer, to už nezistím. Jedno je však isté: od prvého momentu mi bolo jasné že les strasbourgeois, čiže štrasburgčania (pridávam do zoznamu krkolomných výrazov) majú zatiaľ iba tú milú, prívetivú a ochotnú stránku, s ktorou sa dúfam ešte niekedy stretnem. Černoch na recepcii hostela v kožených nohaviciach iba potvrdil toto moje pozorovanie a zatiaľ vyvrátil jednu nevyhnutnú pravdu: všetci nosia Levi´s-ky a čierny kabátik s intelektuálnym šálom Hermes, či Louis Vuitton. Ešte niečo majú všetci francúzi spoločné: chodia na bicykli všade, kde je to len trochu možné, čo napokon nie je žiaden problém, kedže mesto je jednoznačne bike-friendly (túto informáciu určite ocení tatko, takže s prvým teplým dňom si požičiavam bicykel, aby som ho nesklamala, ako budúci člen športového hnutia Taliban :-)



Keď človek nespí, má to jednu výhodu - má zrazu toľko času, že nevie čo s ním. A tak sme doobeda stihli ešte pozrieť si potenciálne bývanie vo veľmi peknej štvrti, blízko pri Rade Európy a prešli sme sa po meste, ktoré ma úplne očarilo. Spať ale k bývaniu. Ako Erasmus študent to máte vo svete ťažké - intráky sú určené hlavne pre domácich a spolubývanie je zase pridrahé. Podarilo sa nám nájsť dve krásne izbičky v malom domčeku pri trhu, 10 minút od školy pešo, jednoducho ideálne podmienky. Až na tú sprchu v kuchyni. Na druhej strane má to aj svoje výhody: môžete si robiť palacinky na dvojplatničke nahí a keď ich dopečiete, môžete rovno vhupsnúť do sprchy. Pozor na popáleniny! Ako sa to však rieši, keď sa chcú ostatní spolubývajúci osprchovať, či navariť sme sa radšej ani nepýtali, lebo to vôbec nestojí za to. Takže hľadáme ďalej a vy držte palce.. aj keď černoch v kožených nohaviciach je lákavý, predsa len domáca pohodička so sprchou (v kúpeľni) je asi lákavejšia.