Testiculos, múzeum a šibnuté poľky

Nič nezahreje lepšie ako obed v jedálni, hlavne keď ste chudobný študent a máte v chladničke už iba 1 jogurt a zosušený ľadový šalát. A nič nepoteší viac ako nedeľný obed s kamarátmi a tak som hneď po prvej Brunovej vete "Testiculos habet et bene pendentes" vedela, že tento víkend sa začal dobre a ešte lepšie sa aj skončí. Kto mi nerozumie, nech sa naučí po latinsky, alebo viac číta pánsky časopis Maxim, kde sa naučí rozlíšiť, či je Pápež stopercentný muž. :) Musím podotknúť, že sa neoplatí túto vetu vyslovovať príliš hlasno na verejnosti, hlavne nie v jedálni, kde minimálne polka študentov ovláda latinčinu. Je to zaujímavý spôsob, ako sa dať s nejedným francúzom do reči.

U nás chudobných študentov má prvá nedeľa v mesiaci (okrem vreckového) aj iný význam: vstupy do múzeí a iných kultúrnych pamiatok sú zadarmo, takže by bolo hriechom zostať doma a nevymrznúť v štrasburgských uličkách. Už v jedálni na Brunove Testiculos habet zareagovali kamarátky poľky a tak som sa spoznala s dvoma osobami, ktoré označujem slovom "šarmantne šibnutá" v priečinku smejem-sa-na-všetkom-čo-vidím. Tie nás rozosmievali pri výstupe na katedrálu Notre Dame (po vyše 300 schodoch hore a 300 dole vážne uvažujem o tom, či zajtra budem mať svalovicu), zaviedli nás do sympatickej malej kaviarničky a na koniec sme zablúdili aj do Musée d´art contemporain, čiže Múzea moderného umenia, kde by som nášho racionálneho právnika Bruna dostala inak asi len veľmi ťažko.


Áno, je pravda, že moderné umenie sa dá chápať iba naozaj ťažko (napokon, ktoré iné umenie nie?), ale medzi čistobielymi stenami, prípadne čudesnými sochami sa našlo aj zopár zaujímavých kúskov:



















Prichádzam domov uzimená, unavená, ale s príjemným pocitom z pekne stráveného dňa, ktorý mi dúfam ešte chvíľu vydrží, kým sa pustím do prekladu textu o čínskych tradičných príbytkoch (ach!)