Tlmočenie je ako tanec

„Tlmočenie je ako tanec, treba vedieť správne dýchať a piť dostatok tekutín.“ S týmito slovami nás zaujal chlapík na úvode do tlmočenia, keď sme nechápavo pozerali na to, ako si skúša pár tanečných krokov. Kurz o ôsmej ráno (inak začíname vždy prezieravo na obed, aby sme mohli vyspať) je absolútny zabiják, čo znásobuje ešte aj pocit, že sa tam nachádzate akoby omylom. Ďalší kurz je presným opakom – malý vitálny aziat-starúšik, čo rozhadzuje nadšene rukami pri každom novom lingvistickom termíne ma dostal hneď na prvý šup. Keď sa Monsieur Dchicha (výslovnosť doteraz nezistená) dozvedel, že nemáme ubytovanie a Erasmus koordinátor si dovolenkuje v Paríži, prevrátil celú školu hore nohami a poslal nás k Madame Szuzsmann (čítaj Šušman:), ktorá na nás už čakala s dobrou správou – pridelili nám intrák. Aj keď budeme obaja na opačných koncoch mesta, čiže aj nielen ďaleko od školy, ale aj od seba, má to určite aj svoje nepopierateľné výhody (tie som najprv nevidela, takže sa ospravedlňujem všetkým za moje nešťastné telefonáty a správy). Kľúč od izby už mám a dnes mám v pláne akciu „Ikea – kúp všetko, čo ti izbu zútulní“, takže potom príde na rad aj fotodokumentácia. Okrem interpretácie a lingvistiky som mala ešte jeden zaujímavý predmet – preklad z FJ do AJ s neuveriteľne vtipným chlapíkom menom Peter Gaffson, ktorý s veľkým šarmom popiera tvrdenie, že Angličania sú nudní. Celé dve hodiny som sa smiala ako bláznivá, až ma brucho bolelo.
Dnes spím posledný krát v hosteli a od zajtra je zo mňa mravec na intráku s číslom izby 1176. Au revoir.

Parlament pri západe slnka, 5 min. od môjho intráku.