České tortilly v Slovane, pomýlené Pompeje a nešťastný Kevin

Dvaja mládenci v kupé vášnivo rozoberajú futbal, napriek hokejovému šialenstvu ktoré má o chvíľu vypuknúť v Bratislave. Jediný Slovan, ktorému fandím ja, je ten, ktorý ma práve vezie do krajiny knedlíkov. Je 22. Marca 2011 a ja sedím vo vlaku Bratislava - Praha. Ak všetko pôjde tak, ako má, zajtra si vystúpim na letisku v Holandsku, krajine ktorá práve hostí moju ďalšiu obľúbenú Erasmus kamarátku, Rumunku Lauru.
Úprimne sa teším. Alebo ako hovorí zakaždým Adela vo svojej show: veľmi sa teším.

Sedím si sám, v přeplneném kupé, Šimek a Grossman mi pri tom sekundujú. Tajomný hlas z reproduktora oznamuje, že v dnešnej nabídke jídelního vozu nám šéfkuchár ponúka pravé české domáce tortilly, podávané s čerstvou (instantní) kávou nebo pivem, podľa vlastného výberu.
Nemôžem sa nepousmiať nad myšlienkou jesť vo vlaku zaručene čerstvé české tortilly a rozmýšľam nad tým, či dnes šéfkuchár vstal výnimočne dobrou nohou z postele.

Ďalšia česká črta, ktorá ma zaujme je, že po príchode do pražského bytu sestry Danielky mi vrátnik obdivne dá kľúče od jej bytu a to bez zbytočných otázok. Po indickej večeri, zakončujem multi-kulti gurmánsky zážitok sledovaním Aj múdry schybí.

- Co sou to Pompeje?
- Ňáký kytky?
- Ne, to zní spíš jako zbytky jídla.

Som zjavne sama, kto má chuť cestovať do Eindhovenu a tak som v skorých ranných hodinách jediný ranovstaj, ktorý nedobrovoľne popíja české piccolo za 200 kč a nadáva si, že toľko nestojí ani na palube toho najlowcostovejšieho lietadla.

Konečne sedím v lietadle a nedočkavo sledujem, čo nám zas oznámi Kevin. Pre tých, ktorí náhodou nevedia, kto je Kevin Scroo, niekedy skracovaný na Kevin Croo, láskavo si naštudujte túto verejnú figúru, ktorá zasahuje do našich bezvýznamných životov.

Na palube sa niečo deje. "Kevin Croo is conflicted." Kevin sa, na rozdiel od jeho českého kolegu z Českých dráh dobre nevyspal a vyvoláva paniku. Kevin je nesvoj, lebo sa v letiskovom autobuse našiel zabudnutý čierny batoh, ku ktorému sa nikto nehlási. Zhrozenie z prípadného zneškodnenia ilegálnej batožiny vystrieda nadšenie cestujúcich, ktorým je odhalená Kevinova identita. Pre tento let je Kevinom istý Roberto Kuman. Život Kevina v kabíne je osamelý a preto nečudo, že má chuť sa rozprávať s cestujúcimi. Dozvedáme sa všeličo o živote v Eindhovene aj o meteorologických podmienkach.

Po pristátí lietadla, ktoré zručne Kevin zmanévroval na pristávaciu plochu, sa mi prihovára postarší holanďan a pod zámienkou, či nepotrebujem pomoc s batožinou sa snaží nadviazať kontakt. Aj on je asi ako Kevin a nemá sa s kým rozprávať, až kým ho nezdrapí manželka a neukončí toto roztatárenie jedného šesdesiatnika.

Radostne sa zvítam s Laurou, ktorá ma berie na industriálnu vlakovú stanicu v Eindhovene a až keď sedíme v ich krásnom domčeku so záhradkou v Tilburgu a jeme takýto obed, uvedomím si, že mi to cestovanie za to naozaj stálo.